Len tabletky nestačia.
Prečo tabletky nepomáhajú?
Poznáte to. Ak máme zdravotný problém, zväčša ideme k lekárovi. Doktor po krátkom vyšetrení predpíše nejaké tabletky, injekcie alebo chirurgický výkon. Veľa ľudí si ani neuvedomuje, či nepripúšťa, že to môže byť aj inak.
Ochorenia, snáď z výnimkou úrazov, nevznikajú náhle, z ničoho nič.
Sú dôsledkom predchádzajúceho spôsobu života, kedy často dlhé roky potláčame varovné signály, ktorými sa nám naše telo snaží naznačiť, že niečo nie je v poriadku a ubližujeme mu.
Liečenie by nemalo len utlmiť nepríjemné sprievodné znaky ako bolesť, alebo vonkajšie príznaky vo forme zvýšeného krvného tlaku alebo teploty.
Tými sa náš organizmus len snaží brániť. Skutočná liečba preto vyžaduje nájsť a pokiaľ možno odstrániť príčinu ochorenia.
Žiaľ, prax je taká, že lekári skutočnú príčinu málokedy hľadajú.Diagnostikujú vám zvýšený krvný tlak, alebo problémy s kĺbmi? No tak dostanete lieky ktoré spôsobia zníženie tlaku, alebo potláčajú bolesť a zápal.
Ako často pacient položí lekárovi otázku prečo?
V prípade, že náhodou aj áno, najčastejšie sa mu dostane odpovede ako pani, ktorá chcela vedieť, prečo ju bolí koleno.
Lekár jej na to: – „To bude vekom pani”. Na čo sa pani správne ohradila:, – „Ale pán doktor, veď moje druhé koleno je rovnako staré, a to nebolí”… 🙂
Pre doktorov je, pochopiteľne, náročné zaoberať sa každým prípadom do hĺbky.
Čas ktorý majú vyhradený na jedného pacienta, limity od zdravotných poisťovní, a v neposednom rade zabehnutá rutina, im to málokedy umožnia. Preto sa ich úloha najčastejšie redukuje len na školených predajcov chemických prípravkov. Česť výnimkám.
Tým nechcem tvrdiť, že naša medicína je ako celok zlá. Klasická medicína sa na veľmi dobrej úrovni naučila riešiť akútne a život ohrozujúce stavy. Starovekí liečitelia by boli iste vďační za mnohé dnešné medicínske postupy a výdobytky.
Pri celom rade ochorení však, bohužiaľ, školská „oficiálna“, medicína chronicky zlyháva.
Len máločo v reálnom živote je výhradne čierne alebo biele. Lieky samé o sebe nemusia byť zlom. V niektorých prípadoch zachraňujú život. Škodlivými sa chemické lieky a tabletky stávajú najme vtedy, ak sa len pomocou nich, – a dlhodobo,- snažíme potlačiť oprávnené požiadavky nášho organizmu alebo keď nimi riešime to, čo by sme mali riešiť skôr nevyhnutnými zmenami v doterajšom spôsobe života.
Pre pacienta je pohodlné zveriť zodpovednosť za svoj stav do rúk niekoho iného – veď lekár by mal predsa vedieť lepšie, čo je pre neho dobré… Okrem toho, len malé percento ľudí je ochotných urobiť potrebné a často nie bezbolestné zmeny vo svojom živote.
Je jednoduchšie a pohodlnejšie pchať do seba chemikálie ktoré vám znížia tlak, než napríklad upraviť hmotnosť, začať sa viac hýbať, zdravo jesť a naučiť sa redukovať stres…
Komu takýto stav vyhovuje? Výrobcom liekov ktorí, pochopiteľne, chcú len a jedine – naše dobro. ( Preto by sme si ho nemali nechať vziať) 🙂 . No a ešte dôchodkovým poisťovniam, pretože vám nemusia vyplácať dôchodok príliš dlho…
Nie, potlačenie príznakov ešte neznamená liečbu. Čo je horšie, naše telá neboli prírodou vytvorené tak, aby ich liečili umelé chemické preparáty. Chemické látky síce viac alebo menej úspešne utlmia prejav ochorenia, na druhej strane však vyvolajú priamo či nepriamo ďalšie, nie vždy a hneď zjavné – zdravotné problémy. Zoznam len tých známych nežiaducich vedľajších účinkov liekov býva nezriedka úctyhodne dlhý. Odhaduje sa, že len u nás zomrie na neželané účinky chemických liekov niekoľko tisíc pacientov ročne. Vo svete sú to státisíce.
V knižke od bývalého riaditeľa farmakologickej firmy Dr. Johna Virapena: „Nežiadúci účinok smrť“, ktorá vyšla aj na Slovensku, sa môžeme dočítať o nekalých praktikách, masívnej korupcii a agresívnych marketingových stratégiách veľkých nadnárodných farmaceutických firiem.
Našťastie, aj u nás stúpa počet tých čo si tieto skutočnosti uvedomujú. Chce to len prijať väčšiu zodpovednosť za svoje životy aj za svoje zdravie. Prekonajme pohodlnosť.
Nebojte sa opýtať, a nebojte sa hľadať aj iné cesty.
Marián Kováčik
